Nado mnou nebo, ktoré v duchu preklínam
„Poď so mnou von! “ naliehala na mňa Lucy.
„Dobre vieš, že nenávidím prechádzky, “ snažil som sa vyhovoriť, a zároveň nedať najavo pravý dôvod nezáujmu.
„Ale veď nejdeme na rande, chcem ti len ukázať Síriusa.“
„Síriusa? Myslíš Siriusa Blacka? Ten zomrel pred rokom!“ ihneď som zbystrel.
„Nie, myslím hviezdu Sírius, tiež známu ako psia hviezda. Je nádherná. “
„Mám iné a prioritnejšie veci na práci. “
„Napríklad čo? “
„Napríklad zdokonaľovať elixír zväčšovania.“
„Môžeš sa snažiť, koľko chceš, no svoju nepríjemnosť už zväčšiť nemôžeš. “
„Tak prečo ma nenecháš na pokoji?!“
„Komu niet rady, tomu niet pomoci, “ Lucy sa zvrtla na opätku a odkráčala pozerať sa na hviezdy sama. Nebola urazená, taká je málokedy. Bola skôr smutná. Nechala ma tam stáť rozladeného a v mienke, že som jej aspoň mohol vysvetliť, prečo nechcem ísť. Mohol som jej povedať, že som sa nechcem pozerať, jako sa Potter s jeho metlobalovým družstvom predvádza na metlách a tvári sa, že robí niečo životne dôležité. Prepána, veď je to len hra! Smiešny balet na drevených zametacích paliciach. Sú oveľa zmysluplnejšie veci. Napríklad elixíry. Neviem síce, prečo sa Potterovi darí prekonať Grangerovú pri starom Slughornovi, ale môže mi to byť jedno. Aj tak nemôžem ukázať, čo vo mne je. Prezradil by som sa.
V odraze hviezd vidím jak sme každý sám
Mal som taký pocit pri pohľade na nebo ešte v ten večer. Keby som len vedel ... Šiel by som za Lucy a objal by som ju. Ale nie, asi by som nenabral odvahu. Som len slabý mäkkýš.
Vážne tam bol. Sírius. Žiaril jasne ako Lucine oči ...Cítil som hrču v hrdle. Odrazu ma niekto pobúchal po pleci. Bol to Draco Malfoy.
„Už si konečne dokončil ten jed? Temný pán nebude na vraždu starého Dumbyho čakať donekonečna. Si len poskok, netušíš, aké neskutočne ťažké je naplánovať jeho smrť! Ale máme šťastie, Dumbledore nám už senilnie. “
„Povedal som to Temnému pánovi a poviem to aj tebe: Jed bude o dva dni. “
„Len tu na mňa nevyskakuj, nebyť mojej dobrej vôle, skončil by si na kope hnoja spolu so svojou mŕtvou matkou Helen. Vravel som ti? Zabil ju môj otec. Kňučala ako ranené šteňa, špinavá humusáčka. Viem to, bol som pri tom, “ vravel so zvrátenou radosťou.
Nenávisť ma napĺňala ako otrava, čo som pripravoval pre chudáka Dumbledora.
Opantala mi myseľ a celkom som zabudol na svoje postavenie menejcenného.
Zhodil som Malfoya k zemi, celou silou som ho chytil pod ten slizký biely krk a chcel som z neho vymlátiť... Dušu? Má vôbec nejakú? Každopádne som mu chcel spôsobiť čo najväčšiu bolesť na hocijakom mieste jeho tela. Bolo mi jedno kde, len nech to bolí aspoň z časti tak, ako moju matku.
„Zabijem ťa, Malfoy! Nebojím sa ťa! Už v živote nezober do svojich špinavých a podlých úst meno mojej matky!!! “ kričal som. Nestihol som však vytiahnuť prútik, aj tak mi nikdy nešlo čarovanie tak dobre ako elixíry. Nejakú kliatbu by som však v tej zlosti namiešal, ale vtom ma niečo odhodilo dozadu. Snape. Použil na mňa nejaké zaklínadlo, asi expelliarmus, no keďže som nemal prútik, dráhu, ktorú by preletel on, som preletel ja.
„Dávaj si pozor, Thompson, “ znel Snapov chladný hlas. „Kebyže nepatríš do mojej fakulty, tak by si trpko oľutoval svoje činy. “ A odkráčal s kašľajúcim Malfoyom. Ten sa ešte nenápadne otočil v chvíľke Snapovej nepozornosti a zašepkal:
„Len aby sa tej tvojej chrabromilskej kráske niečo nestalo! “ Jeho ľadové oči bez kúsku citu mi prebodli aj tak ranenú dušu.
„Ani sa jej nedotkneš, “ odpovedal som mu pohľadom. Usmial sa tým svojím typickým arogantným pohľadom a opäť sa otočil k Snapovi.
Vážne som sám. Sám na to, aby som zachránil Lucy.
Vietor s lístím si nás splietol, rozfúkal oboch do iných strán.
Napriek tomu, že sa Malfoyovi nepodarilo otráviť Dumbledora (niežeby som sa nesnažil, môj elixír bol dokonalý ako vždy. Dal som mu však šancu – bezoár. Koho by napadlo, že ten elixír vykloktá Weasley a Potterovi na jeho záchranu napadne práve bezoár. Mohlo byť o jedného zradcu čarodejníckej krvi menej ), Temný pán na mňa tlačil, aby som robil viac mučiacich elixírov. Veril mi oveľa viac ako Snapovi. Ten bol pridlho v službách modrookého starca.
A Lucy? Tú pripútali ku knihám skúšky VČÚ. Nemôžem povedať, že by som bol inak k nej príjemnejší. Teda, boli sme priatelia, ale ja som k nej začal cítiť niečo viac. Prvýkrát v živote.
Teraz však musím domyslieť elixír slzavenia očí. Je síce v učebnici elixírov pre piaty ročník, ale má nežiaduce účinky – náhly príval energie, čo je veľmi nechcené pri použití proti nepriateľom. Malo by to vyvážiť malé množstvo škriatovníka novového, ten ale spôsobuje štikútanie. To je celkom výhodné. No, nebudem sa radšej pliesť do plánov Temného pána, štikútanie radšej vyvážim štipkou mäty. Počkať, kde zoženiem škriatovník? Musím sa vlámať do Snapovho kabinetu. Snape mi to dobrovoľne nedá. Ešteže tak dobre ovládam splývacie kúzlo. O hodinu neskôr som už splynutý kráčal po chodbe, kde jediným zdrojom svetla boli iskierky hviezd nakúkajúce cez storočné okná na starobylej mramorovej podlahe a na miestach kde boli predtým moje nohy.
Komentáre